Napätie medzi pravoslávnymi cirkvami na Ukrajine stúpa. Kto z toho ťaží?

Ako to už pri konfliktoch býva, každý šíri svoju vlastnú verziu príbehu. Príkladom je aj nedávny incident v ukrajinskom meste Čerkasy, kde zmena vlastníka farnosti neprebehla "s kostolným poriadkom". Verzia pôvodného vlastníka, Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, hovorí o ozbrojených útočníkoch v uniformách, ktorí sa spolu s políciou a zástupcami Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny snažili zmocniť tamojšieho chrámu Narodenia Bohorodičky.

Pri incidente došlo k fyzickým útokom na prítomných veriacich i duchovných UPC s následkom zlomenín a iných poranení, ktoré si mali vyžiadať lekárske ošetrenie i hospitalizáciu. Útočníci mali prítomným zhabať a zničiť mobilné telefóny, ktorými si incident nahrávali a následne mali zablokovať aj prístup k hospitalizovaným obetiam útokov. Tak znie verzia UPC.

Druhá strana to vidí inak

Verzia  PCU, ktorú na tlačovej konferencii odprezentoval čerkaský metropolita Ján Jaremenko sa od verzie UPC odlišuje v zásadných otázkach: kto bol v práve a kto na koho zaútočil. Podľa metropolitu Jaremenka to bolo „mocenské krídlo moskovskej cirkvi“, ktoré napadlo „mierumilovných veriacich“ jeho cirkvi, keď sa chceli dostať do „svojho“ chrámu. Metropolita pripustil „sebaobranu veriacich, ktorí tak reagovali na napadnutie zo strany indivíduí z UPC“.

Metropolita Jaremenko pripomenul, že farnosť bola právoplatne preregistrovaná z UPC do PCU už skôr a prvý pokus o zaujatie farnosti prekazila 16. novembra „silová skupina“, ktorá údajne figuruje aj pri iných prechodoch farností, kde vyvolala podobné roztržky. Táto silová skupina podľa metropolitu zastrašuje a útočí aj na veriacich UPC, aby neprechádzali z UPC do PCU. To je jeden z dôvodov, prečo v čerkaskej eparchii prešlo do PCU len približne 80 farností, pričom 200 komunít zostalo pod pôvodnou jurisdikciou UPC.

Svoju úlohu pritom zohráva aj obava z obsadenia oblasti ruskými vojskami. Podľa aktuálne zverejnených štatistík Štátnej služby pre etnopolitiku a slobodu svedomia (DESS) preregistrovali úrady na Ukrajine od vlaňajšieho februára do tohtoročného novembra 884 komunít UPC do PCU. Pri počte udávaných desať až dvanásťtisíc farností UPC spred roka 2022 to zrejme nepredstavuje želateľné množstvo prechodov.

Pri násilnostiach prehráva kresťanstvo a ľudskosť

Na násilnosti reagoval známy ukrajinský odborník na ekleziológiu a medzinárodné vzťahy, profesor Cyril Hovorun. Okrem nutnosti odsúdiť násilie zdôraznil, že je potrebné pochopiť dôsledky takýchto prejavov pre Ukrajinu. „Ukrajina z takýchto epizód stráca takticky aj strategicky. Čoskoro toto video zmobilizuje amerických izolacionistov do kampane na zníženie podpory našej krajine,“ predpovedá možný scenár Hovorun. Uznávaný ekleziológ považuje takéto epizódy za výsledok absencie viery v jedinú Kristovu Cirkev. „Je to chybná ekleziológia na oboch stranách konfliktu,“ analyzuje Hovorun.

Násilnosti v meste Čerkasy odsúdila aj skupina intelektuálov „Desať téz pre PCU“, ktorá vznikla v roku 2019. Hlavnú zodpovednosť za napätú náboženskú situáciu na Ukrajine prisudzuje skupina vedeniu UPC, no použitie fyzického násilia pri prechode farností pod jurisdikciu PCU je podľa nej neprijateľné.

Takéto prípady živia „protiukrajinskú propagandu a diskreditujú pravoslávne kresťanstvo medzi neveriacimi aj veriacimi. Navyše vedomá alebo nevedomá, aktívna alebo skrytá podpora a emocionálne schvaľovanie takýchto metód môže viesť k tragickým následkom a dokonca k ozbrojeným stretom na náboženskom základe,“ uviedla vo svojom stanovisku skupina.

Z jeho znenia ďalej vyplýva, že rozdúchavanie ohňa vojny medzi cirkvami na Ukrajine negatívne ovplyvňuje predovšetkým kresťanskú misiu. „Obraz konfrontácie dáva príležitosť ruským propagandistom opäť deklarovať na Ukrajine náboženské prenasledovanie´, a „prispieva k podnecovaniu medzináboženského nepriateľstva a k diskreditácii dobrého mena Ukrajiny na medzinárodnej scéne.“

Reakcia OSN

Pripomeňme, že to čelí kritike v súvislosti s návrhom zákona č. 8371, ktorý Ukrajinský parlament schválil 19. októbra a ktorý hovorí o pozastavení činnosti náboženských denominácií, ak ich „oprávnení zástupcovia“ spáchali zločiny proti národnej bezpečnosti Ukrajiny.

Návrh, ktorý čaká ešte druhé čítanie a podpis prezidenta, je v značnej miere reakciou na zväčša premárnené ultimátum, ktoré dostali farnosti UPC na preregistráciu do PCU. Hoci sa v prvom kroku schválila jeho „najmäkšia“ verzia, Úrad OSN pre ľudské práva odporúča ukrajinským úradom jeho úpravu. Vyplýva to zo stanoviska Ilze Brands Kehrisovej, zástupkyne generálneho tajomníka OSN pre ľudské práva v Úrade vysokého komisára OSN, podľa ktorej by niektoré „navrhované opatrenia mohli byť diskriminačné“. Kehrisová preto vyzvala politikov, aby „jasne zadefinovali konkrétny legitímny cieľ navrhovaných obmedzení a zabezpečili ich nevyhnutnosť a primeranosť a podľa toho upravili text návrhu.“

Vzhľadom na správy o násilných konfliktoch medzi pravoslávnymi spoločenstvami konštatovala: „Bohužiaľ, reakcia ukrajinských orgánov činných v trestnom konaní v týchto prípadoch bola neadekvátna, pretože dostatočne nevyšetrili incidenty a nepodnikli kroky na ochranu členov Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.“

Z domácich konfliktov sa nezriedka teší tretia strana, ktorá v nich egoisticky hľadá benefity pre seba. O rastúcom napätí medzi pravoslávnymi cirkvami sa zatiaľ nedá s určitosťou povedať, či vôbec a kto bude deklarovaný víťaz a kto porazený. Od začiatku je však zrejmé, že skutočným víťazom alebo porazeným v tomto konkrétnom zápase zostane v jadre kresťanstvo.